Agility

Vždy som si o agility myslela, že je to taký mini cirkus humberto čo sa tam predvádza so psami. Hovorila som si, že stavač na parkúri? To nieee...!

To som však netušila, že nakoniec ma zláka myšlienka "vyskúšať si to len na dva týždne". Cez leto 2011 som sa teda prihlásila na letný intenzívny kurz agility v areáli KK Anička, že vyskúšame o čom to agility je. Po dvoch týždňoch mi bolo jasné ako facka, že s týmto musíme pokračovať :). Po prvých tréningoch som mala síce svalovku, že som stáť nevedela, ale Lilly bola happy vizsla a ja happy owner :).

A tak sa to začalo. Kolotoč nových ľudí, nových cvikov, tréningov... Lilly sa na tréning vždy hrozne teší, pred areálom mi ide ruku odtrhnúť ako sa ťahá, aby bola čím skôr dnu, čím skôr na pľaci :).

Veľmi veľa som sa toho naučila o výcviku psov práve na tréningoch agility. Je to iné ako poslušnosť, je to iné ako poľovníctvo. Na agility ide vždy o to, aby pes, s ktorým chcete pracovať takisto CHCEL a TEŠIL sa na to. Je veľmi dôležité, aby mal pes dobrú motiváciu a bolo mu všetko zrozumiteľne vysvetlené, aby mohol byť pri práci šťastný. Tam niekde sa začal náš tréning pomocou klikru, na ktorý dnes nedám dopustiť.

Agility nieje o prekonávaní prekážok. Ono v konečnom dôsledku to tak vyzerá, ale to, aby vám pes skákal, točil sa a behal v tej dráhe ako chcete vy, je vec tréningu mimo parkúru. Ide o výborný vzťah medzi pánom a psom, na ktorom tak veľmi záleží. Vzťah, ktoý potom môžete označiť aj slovom tím. Som veľmi rada, že som sa na to s Lilly dala, je to skvelý šport, odreagovanie a hlavne som našla pre tú moju vyžlu zmysluplnú prácu, ktorú vykonáva rada so svojim vyžlovským nadšením. (aj keď sem tam nejakú tú prekážku podlezie :)