Psí život

Ako vyzerá taký bežný deň maďarskej vyžly? 

Tak ráno kým sa zobudím a vyjdem z postele, môže to chvíľu trvať:

Niekedy sa mi to ani nepodarí, panička ma musí ťahať spod perín, vraj aby som sa šla vyčúrať vonku. Fuj bŕŕ, vonku? Ráno nie, ja najradšej spím aspoň do obeda... 

V zásade mi je jedno kde spím a s kým... Dôležité je, aby som bola pod perinou alebo na slniečku...

Keď to po mne naveľa naveľa panička naozaj chce, donútim sa ísť ráno von, ale len na chvíľku. Najradšej som, keď vonku stretnem nejakého sídliskového kamoša, napríklad Alvina:

S ním sa hrávam už od šteniatka, je to ozaj kamoš. 

Vonku sa mi ráno nepáči, rána sú zväčša chladné, preto okamžite ako panička zamieri späť smerom ku nášmu bloku, ťahám sa ako divá, aby sme už-už čím skôr boli doma v teplúčku. A v posteli, samozrejme.

Naobed je to so vstávaním o niečo lepšie, tu ma už nikto neprehovára, aby som šla von. Poslušne docupitám, keď panička zavelí, že nastáva obedňajšie venčenie. Naobed ma to už vonku celkom aj zaujíma, čítam v tráve všetky správy, ktoré tam ostatní psíkovia zanechali. Sem-tam keď uvidím drozda, spozorniem a vystavím, aby si panička nemyslela, že som načisto mestský pes. Ešte vo mne nejaké tie poľovnícke gény predsa len zostali.

Najradšej som však keď si môžem so sebou vonku zobrať loptičku. Milujem LOPTIČKY! Panička sa často smeje, že už nemôže ani len vysloviť slovo loptička, lebo vraj vždy spozorniem a už sa ma nezbaví. Čo už, tak to je. Ja proste MILUJEM loptičky!!! Čo by to bol za deň, keby sa v ňom aspoň raz neobjavila loptička.

Moja najobľúbenejšia časť dňa je večer a konkrétne večerné šalenie sa vonku. Panička pre mňa vždy vymýšľa nejaký iný program - raz ideme na prechádzku sami či už ku Hornádu alebo na Aničku alebo na KVPčko, inokedy berieme kamarátov (psích aj ľudských) a chodíme sa prechádzať po sídlisku alebo do výbehov. Vždy je proste čo robiť. Od apríla až do októbra chodím s paničkou trikrát do týždňa na Aničku, do kynologického klubu kde trénujeme agility. Viac o našich agility sa dočítate v samostatnej sekcii.

Večerné venčenie je najlepšie, to sa mi nikdy nechce ísť domov! Cez víkendy chodievame na Slanec, kde mám na bežkanie k dispozícii celú velikánsku záhradu ( a keďže sa páničkom ešte nepodarilo postaviť plot, tak sem-tam zabehnem pozrieť čo majú nové susedia a ako sa darí srnkám za potokom :).

Minulé leto bola u nás aj maminka Betty, s ktorou toho máme veľa spoločného. Charakterizuje nás hlavne výrazná závislosť na loptičke, veď sme sa pre tú malú guľatú vec aj niekoľkokrát pobili. :)

Sem-tam skočíme aj ku Strojáru s kamošom Bafim:

Bafi je kamoš číslo jedna, predsa len s vyžlou sa behá najlepšie :-).

Okrem toho, že sa mi vždy dostane veľa pohybu so psími kamarátmi, panička nezabúda rozvíjať aj moje myslenie. Povedzme si na rovinu - radšej by som len bezhlavo behala za loptičkami, ale keď to panička chce, tak som ochotná urobiť za loptičku aj nemožné. Alebo kúsok špekáčky- hmm, to je niečo!

A tak som sa naučila postupom času množstvo povelov - od klasických sadni, ľahni, k nohe, zostaň, daj labku až po náročnejšie typu pokloň, zatvor (šuflík, dvere), popros, podaj zadnú (na rozvoj rovnováhy), aport, hľadaj, stopa a mnohé mnohé ďalšie. Odkedy si panička kúpila kliker a ja som pochopila, že za každé kliknutie bude odmena, začali sme si oveľa viac rozumieť. Takto viem, že keď urobím niečo fajn, bude vždy odmena, nieje to len usmerňovanie ťahom vodítka, násilným tlačením či bolesťou ak neurobím presne to, čo odomňa tréneri chcú. Kliker sa mi páči oveľa oveľa viac. Tak napríklad tento týždeň som pochopila, že keď vyzujem paničke ponožku, dostanem klik a strašne veľa odmeny. Úplne cool!

Takto vyzerá trik "bridge" (panička niekedy už nevie ako tie triky nazvať, začala preto používať anglické slová, aby to vyzeralo vznešenejšie :) ):

A tu je odfotená polovica triku "hanbi sa":

Keď nemôžeme ísť na tréning na Aničku kvôli počasiu, vždy chodíme trénovať niekde len okolo bloku. K tomu nám s paničkou stačí nejaký strom, lampa, niekedy ma núti behať kľudne aj okolo stĺpikov na billboardy či smetného koša na hovienka v našom psom výbehu. :-)

Ale je to zábava, lebo vždy nakoniec vypadne niekde ako odmena LOPTIČKA!! :)

www.youtube.com/watch?v=CUN0DtCBIkk

A náš aport vyzerá nejako takto:

www.youtube.com/watch?v=S_2dmaEN4pk

Sem-tam ma panička núti stáť na jednom mieste s tak čudne natiahnutými zadnými nohami, tomuto cviku celkom nerozumiem, vyzerá to nejak takto:

rok 2010

2011

2012

2013

Ťažký psí život :-).

Chýba mi už len jedna časť dňa - VEČERA! Po dobrom pohybe na čerstvom vzduchu za loptičkou padne nejaké to žrádlo vhod. Aby vám bolo jasné- líniu si udržiavať nemusím, mám superrýchly vyžlí metabolizmus, čokoľvek zhltnem dokážem pretráviť len na energiu, uložiť si tuk na horšie časy nedokážem.

Preto nadomnou často všetci zalamujú rukami, že aká som chudá. Čo chudá, ale chudá ako vyžla!

Kilo mäsa na večeru? To zvládnem. (Nebojte sa, na tej fotke treba ešte odpočítať váhu misky - zhruba kilo.)

A pomaly sa vraciame do fázy spánku. Tá je najdôležitejšia. Lebo ako večer zalomím do postele, nikto ma odtiaľ aspon 10 hodín nedostane. :-)) Dobrú noc!